História

História

     Obec Lúčka sa nachádza vo Východoslovenskom kraji Slovenskej republiky, v najvýchodnejšej časti Rožňavského okresu, 19 km od mesta Rožňava, v údolí potoka Csermosnya, na južnej hranici Slovenského Krasu. Úzke údolie Bôrčanskej doliny sa tu náhle roztvorí a prichádzajúceho hosťa, ktorý má nasmerované do Zádielskej doliny, očarí jedinečnou nádherou dedinky, ležiacej na terase z vápenca v nadmorskej výške 588m nad morom.

        V začiatkoch sa pôvodní obyvatelia obce zaoberali pálením dreveného uhlia, pretože v okolitých lesoch našli dosť základnej suroviny na jeho výrobu. Potom sa zanedlho pridružila ďalšia výroba, a to pálenie vápna, ktoré sa v obci tiež rozšírilo. Neskôr našli v horách železnú rudu ktorú ťažili (ale podľa ústneho podania kedysi v dávnych časoch mohli byť v okolitých horách aj bane so zlatom a striebrom)...
       V prvej polovici 19. storočia zaujala pozornosť jedného z potomkov Andrássyovcov železná ruda, ktorá bola pokladaná za poklad už aj v tej dobe, po čom tam na mieste, v časti chotára nazývanej Maša, postavil zlieváreň, do ktorej dal doviezť z oblasti Erdély (dnešné Rumunsko) zaučených odborníkov.
Na roztavenie častí vydolovanej rudy používali drevené uhlie, ktoré pálili v blízkych lesoch. V spojitosti s históriou železiarne ľudia z Lúčky hrdo spomínajú, že z kvalitného surového železa vyrobeného v obci, liali v ďalšej zlievárni v neďalekej Drnave zábradlia Budapeštianskeho mostu „Lánchíd“.

        Zaujímavý je aj znak dediny v ktorom sú tri drevené korytá (obr. 1). Ako vieme v obci vyviera niekoľko teplých prameňov, ktoré sú nasmerované do korýt.
            
Obr. 1 Znak dediny s tromi drevenými korytami.

     Tieto korytá mali pravdepodobne za úlohu vodu nielen zachytiť, ale aj vyčistiť. Taktiež sa v minulosti z týchto korýt napájali aj kone. Aj dnes môžeme nájsť na mnohých miestach v dedine takéto dobové korytá (obr. 2) plné priezračnej vody, dnes už svoj pravý význam neplnia sú skôr atrakciou a spomienkou na staré časy. Takže takto si vieme vysvetliť korytá v znaku obce.

Obr. 2 Dobové koryto plné vody.

      V obci je spracovaná kronika, v ktorej sa datuje rok 1406 a od tohto roku sa aj datuje podloženými faktami história obce. Obec sa pokladá za starú osadu. Niektoré pramene ju datujú do Árpádovskej doby avšak je to ťažko dokázateľné dôveryhodnými faktami.

     Na základe písomných prameňov z roku 1406 sa o nej zmieňujú ako o súčasti Turnianskeho panstva, ktorú kráľ Zsigmond daroval Pálovi Benešovi. V roku 2006 bolo 600 rokov od prvej písomnej zmienky o obci a pri tejto príležitosti bola vybudovaná pamätná tabula v obci. (obr. 3)



Obr. 3 Pamätná tabula pri príležitosti 600 rokov od prvej zmienky o obci.

         Na pahorku nad obcou sa nachádza v pozostalých ruinách impozantný stredoveký fortifikačný kostol, na ktorý miestna tradícia spomína ako na "Husitský kostol", alebo zjednodušene len ako "Starý Kostol". (obr.4)
 



Obr. 4 "Starý Kostol